Rehabilitácia fašizmu

Apologetika Tisa a Slovenského štátu stále pokračuje

Speciální svíčky k 60. výročí smrti Jozefa Tisa.

Rehabilitácia slovenského fašizmu z rokov 1939-45 v poslednom období na Slovensku značne pokročila. Slovenský parlament už v minulom roku akceptoval návrh Slovenskej národnej strany a prijal zákon o Andrejovi Hlinkovi, osobe, ktorá bola najvýraznejšou ikonou slovenského fašizmu. Posilnenie svojho postavenia zaznamenala aj Matica Slovenská, inštitúcia, ktorej predstavitelia nepremeškali snáď žiadnu príležitosť zúčastniť sa na oslavných akciách v prospech Tisa alebo Slovenského štátu. Súčasná vláda Róberta Fica iniciatívne zvýšila Matici rozpočet o 40 miliónov korún. Ani predstavitelia mimoriadne vplyvnej katolíckej cirkvi nepremeškali viacero príležitostí vysloviť sa s obdivom a uznaním o Jozefovi Tisovi a štáte, ktorému bol vodcom. Širokú publicitu získali obdivné vyjadrenia arcibiskupa Sokola na margo prezidenta Tisa a Slovenského štátu, v podobnom duchu sa vyjadrujú aj ďalší katolícki cirkevní predstavitelia. Zároveň treba s uznaním kvitovať, že Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku vydala vyhlásenie, podľa ktorého nemôžeme 14. marec hodnotiť pozitívne, lebo práve vtedy u nás začal pôsobiť totalitný režim.

Ďalšou inštitúciou, o ktorej by som sa chcel zmieniť, je Ústav pamäti národa. Pôvodne Jánom Langošom vybudovaná inštitúcia na dokumentovanie zločinov obdobia komunizmu a fašizmu sa po tragickej smrti svojho zakladateľa dostala do politickej sféry Slovenskej národnej strany. Politický nominant SNS Dr. Ivan Petranský je terajším predsedom správnej rady ÚPN. Z inštitúcie, ktorú vedie, vytvoril stredisko historikov, ktorí odmietajú kritický pohľad na slovenský fašizmus a zhromažďujú, v duchu povojnových ľudáckych tradícií, argumenty v prospech jeho predstaviteľov. Skupina historikov pracujúca v ÚPN je veľmi aktívna, jej členom sa dostáva značnej pozornosti v tlačových aj elektronických médiách. Treba dodať, že ústav ešte nie je celkom zglajchšaltovaný a napriek odchodu pracovníkov, ktorí sa nedokázali prispôsobiť novým pomerom, v ňom ostávajú aj ľudia, ktorí sa neboja ísť proti prúdu. Ale ústav ako celok sa viditeľne prikláňa k línii politickej objednávky SNS, ktorá sa v minulosti netajila požiadavkou na rehabilitáciu Slovenského štátu.

Vlastné oslavy 14. marca boli v tomto roku pomerne skromné. Nezaznamenal som v súvislosťou s oslavami žiadne aktivity politikov a jediný, kto si verejne uctil prezidenta Tisa, boli neonacisti, skinhedi a členovia Slovenskej pospolitosti, ktorí sa v počte asi 60 osôb stretli na údajnom hrobe Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave. Na stretnutie dohliadalo asi desať policajtov. Druhú akciu ohlásili neonacisti na nasledujúci deň. Podľa tlače sa mal v sobotu 15. marca konať v Nitre pochod proti drogám, avšak tento pochod sa napokon neuskutočnil. Zabránila mu polícia, ktorá asi stopäťdesiat prívržencov neonacizmu zadržala v ohradených priestoroch vedľa železničnej stanice, kde ich legitimovali. Desať ich predviedli na policajnú stanicu, u niektorých našli nože a boxery, iní boli podozriví z propagácie fašizmu. Organizátora akcie Juraja Vaňa zadržala polícia pre podozrenie z výtržníctva a obmedzovania osobnej slobody. Celkove sa policajnej akcie v Nitre zúčastnilo okolo dvesto príslušníkov policajného zboru.

Slovenský štát vraj nebol fašistickým

Toto všetko sa viac alebo menej podobá koloritu osláv 14. marca v minulých rokoch. Nový prvok súvisí so skutočnosťou, že politici a historici, ktorí v minulosti predstavovali marginálny názorový prúd, sa dnes jednoznačne prebojovali do centra spoločnosti. Najlepším príkladom je samotná Slovenská národná strana, v minulosti označovaná za stranu extrémnych nacionalistov, dnes tvorí spolu s Mečiarovým HZDS a stranou Smer - sociálna demokracia premiéra Róberta Fica súčasť vládnej koalície. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že etablovaní politici a historici neradi vidia heilujúcich neonacistov, s ktorými ich spája spoločné videnie obdobia slovenského fašizmu. Jeden z nových historikov ÚPN sa vyjadril, že mladíci heilujúci pri hrobe Tisa, si neuvedomujú, že Tiso bol vlastne bojovníkom proti fašizmu (!). Ak mám zhrnúť postoj nových historikov do skratky, tak môžem povedať: Tiso a Slovenský štát áno, fašizmus nie. Tam, kde sa tento postoj dostáva do konfliktu s faktami, ktoré jasne poukazujú na aktívnu spoluprácu ľudáckeho režimu a Hitlerovej tretej ríše, nastupuje slovná ekvilibristika. Typickým obratom, ktorý sa stále častejšie objavuje je, že treba oddeliť štátnosť od režimu, teda štátnosť bola pozitívna, ale režim Slovenského štátu (treba pripustiť) vykazoval aj isté nedostatky. Tiso predstavoval štátnosť, kto bol režimom, to sa zvyčajne zamlčí. Ale nie vždy. Historik Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied upozornil, že sa často objavuje interpretácia, podľa ktorej je kňaz Jozef Tiso nevinný, ale laici ako Vojtech Tuka a Alexander Mach, prípadne ďalší, sú zodpovední za režim. Podobný názor vyslovil aj nacionalistický historik Peter Mulík, ktorý v rozhlasovej diskusii argumentoval, že je nepredstaviteľné, aby Jozef Tiso vedel o osude deportovaných, pretože bol kňaz, a teda nie je mysliteľné, aby klamal! V elektronických médiách sa objavilo viacero diskutujúcich dvojíc s diametrálne odlišnými názormi na Slovenský štát. Typické reakcie apologétov Slovenského štátu predstavujú relativizovanie a bagatelizovanie fašistických prvkov, ktoré vtedajšie pomery charakterizovali. Uvediem dve typické otázky a odpovede:

Otázka: Bol Slovenský štát fašistickým?

Odpoveď: V žiadnom prípade nie. Ústava štátu vykazovala mnohé demokratické črty, ale vzhľadom na vtedajšiu dobu nemohla obsahovať všetko to, čo pod demokraciou rozumieme dnes.

Otázka: Boli deportácie Židov do koncentračných táborov zločinom?

Odpoveď: Veľmi ľutujeme tragédiu deportácii, ale treba povedať, že predstavitelia Slovenského štátu nevedeli, čo sa s deportovanými Židmi bude diať. A deportácie sa vtedy diali v celej Európe, nemôžeme sa čudovať, že ani Slovensko sa im nevyhlo. Napokon, prvé antisemitské zákony sa objavovali v Maďarsku oveľa skôr ako na Slovensku. A prezident Tiso dával Židom prezidentské výnimky, čím zachránil množstvo životov.

Na budúci rok pripadne sedemdesiate výročie 14. marca 1939, dá sa teda očakávať, že aj apologetika fašizmu predvedie jubilejné predstavenie.

Facebook skupina
Kontakt: education@terezinstudies.cz
CC Uveďte autora-Neužívejte komerčně 3.0 Česko (CC BY-NC 3.0)
Institut Terezínské Iniciativy Židovské Museum v Praze
Naši nebo cizí Evropa pro občany anne frank house Joods Humanitair Fonds Claims Conference
Nadační fond obětem Holocaustu Investice do rozvoje vzdělávání
Nux s.r.o.