Slovensko: zoznamy arizátorov

Slovenský Ústav pamäti národa, založený z iniciatívy Jána Langoša (ÚPN), má zákonnú povinnosť skúmať a verejnosti predkladať výsledky historického výskumu z obdobia vlády dvoch totalít na Slovensku. Pod dvomi totalitami treba rozumieť jednak obdobie komunistickej vlády v rokoch 1948 až 1989 a obdobie vlády slovenského fašizmu v rokoch 1939 až 1945. Aktivity ÚPN sa zatiaľ orientovali prevažne na obdobie komunizmu, jednoznačne najväčší mediálny aj politický záujem vyvolali zverejnenie zoznamu agentov a spolupracovníkov niekdajšej Štátnej bezpečnosti (Štb). Na zverejnených zoznamoch, ktoré sú prístupné v elektronickej podobe na adrese www.upn.gov.sk sa objavilo množstvo mien, vrátane mien mnohých mediálne známych osobností z rôznych sfér spoločenského a politického života. Následne vznikla aj diskusia o morálnom pozadí zverejňovania zoznamov agentov a spolupracovníkov Štb, viaceré verejne činné osoby, ktoré sa ocitli pod mediálnym tlakom, reagovali v tom zmysle, že ich podpis alebo súhlas na spoluprácu bol sfalšovaný, prípadne len čisto formálny, že jednali pod nátlakom, nikomu neuškodili a pod. Navyše sa kritizovalo, že zoznamy sú nespoľahlivé, že jednotlivé kategórie osôb v zoznamoch nie sú dostatočne jasne odlíšené. V zoznamoch sa objavujú okrem mien spolupracovníkov aj mená ľudí, ktorých Štb sledovala, alebo dokonca považovala za nepriateľskú osobu, rozlíšiť sa dajú len podľa kategórie, v ktorej sú tieto osoby vedené. Ján Langoš (na rozdiel od viacerých postihnutých) opakovane prehlásil, že každá osoba vedená v kategórii agent musela jasne, vedome a písomne odsúhlasiť svoju spoluprácu so Štb.

Za zmienku stojí aj postupné zverejňovanie protižidovských aktivít Štb, ktoré boli prevádzané až do roku 1989. Popis viacerých akcií zameraných proti sionistom, prevažne vo východoslovenskom regióne, ale aj inde, je zverejnený v pomerne málo rozšírenom periodiku Pamäť národa.

V marci tohto roku ohlásil predseda Správnej rady ÚPN Ján Langoš, že Ústav v dohľadnej dobe zverejní aj zoznam osôb, ktoré sa podieľali na arizácii majetku slovenských Židov. Toto vyhlásenie vyvolalo značný záujem, diskutuje sa o ňom v tlači aj v elektronických médiách. Predbežné informácie sú pomerne strohé. Očakávaný termín zverejnenia (ktoré bude opäť v elektronickej forme a s najväčšou pravdepodobnosťou na vyššie uvedenej adrese) je jeseň tohto roku.

Od počiatku arizačného procesu uplynulo už vyše 65 rokov, je teda skoro isté, že budú zverejnené mená osôb, ktoré už nežijú. Nie je celkom jasné, do akej miery budú zoznamy kompletné. Predbežne sa hovorí jednak o zozname likvidátorov židovských firiem a o zozname arizátorov židovských podnikov, ktoré neboli likvidované, ale prešli do vlastníctva árijcov. Samotný proces arizácie mal však mnoho podôb a nie všetky možno dokumentovať. Počas jestvovania Slovenského štátu 1939-1945 boli Židia okradnutí aj o bankové vklady, poistky, ktoré si platili dobrovoľne alebo zo zákona, o osobný majetok, rodinné domy, pôdu, záhrady, hospodárske zvieratá, cennosti, umelecké diela, zlaté aj osobné predmety, zariadenia domácností, nábytok, zvršky atď. Časť spomenutého majetku sa vydražovala a dražitelia museli veľmi dobre vedieť, aký je jeho pôvod. V slovenskej spoločnosti sú aj dnes známe prípady, keď potomkovia alebo príbuzní arizátorov užívajú majetok zavraždených Židov.

Vzhľadom na početné spoločenské a legislatívne zmeny sprevádzajúce posledných 60 rokov vývoja na Slovensku je dnes veľmi ťažké domáhať sa v podobných prípadoch nápravy, nehľadiac na otázku, kto by mal iniciovať nápravu. Strážcom zákonnosti je v Slovenskej republike Generálna prokuratúra. Ak zistí porušenie zákona, mala by konať. Ťažko si dokážem predstaviť, že v prípade ak sa zistí užívanie majetku získaného arizáciou by prokuratúra na Slovensku konala. A rovnako neviem posúdiť ani legislatívnu stránku veci. Pritom stojí za zmienku, že aj dnes je časť niekdajšieho arizovaného majetku v štátnej správe, predovšetkým tzv. pôda neidentifikovaných vlastníkov, ktorej časť tvorí aj pôda, ktorá patrila Židom zavraždeným v období holokaustu. Nezodpovedaných otázok je teda dosť veľa, ale napriek tomu predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR iniciatívu ÚPN hodnotia pozitívne. Bez ohľadu na absenciu legislatívnych dôsledkov (?) zverejnenia zoznamu arizátorov považujú za dôležité to, že sa zdokumentuje ďalšia z temných stránok slovenskej histórie. Prispeje sa tak k poznaniu minulosti, ktoré si ešte aj dnes nemalá časť slovenskej spoločnosti idealizuje.

Klíčová slova

Ján Langoš

Facebook skupina
Kontakt: education@terezinstudies.cz
CC Uveďte autora-Neužívejte komerčně 3.0 Česko (CC BY-NC 3.0)
Institut Terezínské Iniciativy Židovské Museum v Praze
Naši nebo cizí Evropa pro občany anne frank house Joods Humanitair Fonds Claims Conference
Nadační fond obětem Holocaustu Investice do rozvoje vzdělávání
Nux s.r.o.