Miluj blížneho svojho

Miluj blížneho svojho je názov dokumentárneho televízneho filmu, pojednávajúceho o pogrome v septembri 1945 v mestečku Topoľčanoch. Práca na dokumente bola ukončená začiatkom mája a po obvyklých procedúrach bol film zaradený do programu slovenskej verejnoprávnej televízie. V programoch sa oznamovalo, že film bude uvedený v 24. mája o 20.00 na programe STV 2.

Štyri dní pred premiérou vydal ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček zákaz dokument odvysielať. Zdôvodnil to obavou z porušenia zákona. Vo filme totiž vystupujú doboví svedkovia pogromu, jednak ešte dnes žijúce obete, tiež kresťanskí pamätníci, ale aj svedkovia z druhej strany. Práve jeden z týchto svedkov z druhej strany vyslovil slová: Židia a Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude. Táto veta sa stala pre riaditeľa STV dôvodom, či skôr zámienkou na zastavenie vysielania. Žiadal, aby režisér filmu Dušan Hudec vetu vystrihol. Režisér požiadavku odmietol.

A aby som neostal len v rovine faktov, pridám komentár: Na Slovensku jestvujú významné spoločenské a politické sily, ktoré sa snažia znemožniť objektívnu reflexiu udalostí spojených s niektorými časťami moderných slovenských dejín. Jedná sa predovšetkým o udalosti dokazujúce fašistický a rasistický charakter Slovenskej republiky (SR) z rokov 1938-45, ale aj o udalosti, ktoré ukazujú vlastné slovenské (neimportované) prejavy antisemitizmu. Výraznou tabu témou je poukaz na úzke prepojenie katolíckych kruhov a politiky SR 1939-45. Nazdávam sa, že skutočným dôvodom zastavenia filmu boli svedectvá, ktoré sú pre niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi (a zdá sa, že aj pre ústredného riaditeľa) nepríjemné. V kontexte filmu predstavujú výpovede svedkov živý a vzhľadom k posolstvu filmu vhodný doplnok. Obsah vypovedaných viet nemožno posudzovať bez kontextuálneho rámca, tak, ako sa o to pokúšal riaditeľ STV.

Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR reagoval na zákaz premietania oficiálnym protestom, ktorý vcelku alebo aspoň fragmentárne zverejnili viaceré mienkotvorné noviny. Objavila sa silná mediálna reakcia, protestné články proti prvej ponovembrovej cenzúre na pôde STV zverejnilo množstvo tlačovín. Tlač priniesla aj komentáre, verbálne a písomné vyjadrenia vplyvných osobností. Aj zahraničné média reagovali na udalosť kritickými komentármi.

Riaditeľ STV podľahol mediálnej kritike v priebehu týždňa. Zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a film zaradil do vysielania s týždňovým sklzom 24. 5. 2004. Vysielanie doplnil televíznou diskusiou, v ktorej si konfrontovali názory na film a jeho zákaz právnici (J. Hrubala, P. Kresák a J. Čarnogurský), historik a poradca pri výrobe filmu I. Kamenec, sociológ M. Bútora, režisér D. Trančík, moderátori Š. Hríb a Kušnierik a ústredný riaditeľ STV. Diskusia o filme trvala dlho po polnoci a niektoré tam prezentované stanoviská by si zaslúžili ostrú kritiku. Napr. J. Čarnogurský kritizoval dokument ako protikatolícky. Zdôvodňoval to viacerými prestrihmi, keď kamera prerušila výpoveď o tragédii a ukázala zábery katolíckych kostolov, krížov apod. Tvrdil, že spájať ideových tvorcov pogromu s katolíckou cirkvou je rovnakou manipuláciou, ako keby niekto vo filme o zverstvách komunizmu ukazoval obrázky synagóg. Historik I. Kamenec mu oponoval poukazom na vysokú angažovanosť a početné zastúpenie katolíckych kňazov v štátnom aparáte SR 1939-45. S výnimkou Čarnogurského odmietli všetci diskutujúci možnosť, že film by mohol byť považovaný za xenofóbny a antisemitský. Režisér Trančík zdôrazňoval, že premietanie filmu je vynútené a nie je produktom dobrovoľného rozhodnutia STV. Riaditeľ Rybníček sa vytrvalo vracal k názoru, že premietaním filmu by STV mohla porušiť zákon zakazujúci xenofóbne a antisemitské prejavy vo vysielaní.

Vysielanie zaznamenalo obrovský a bezprecedentný záujem divákov. Množstvo diváckych reakcií si vynútilo reprízu dva dni po premiére. Zdá sa, že dokument má šancu osloviť slovenskú spoločnosť a postaviť pred ňu potláčané otázky ohľadne toho, čo sa na Slovensku v rokoch 1939-45 stalo.

Z denníka SME, 26. 5. 2004:

Židia mali v Topoľčanoch pomerne silné hospodárske pozície, a aj to bol jeden z motívov, ktorý vytváral pôdu pre antisemitské nálady. U arizátorov sa navyše objavili obavy o ľahko nadobudnutý židovský majetok, keď sa Židia, ktorí prežili, začali vracať domov. Začali sa šíriť rôzne fámy, že Židia pripravujú pomstu katolíkom. Na útok proti ním už chýbala len vhodná zámienka.

Začiatkom septembra sa rozšírila fáma, že Židia chcú zabrať miestnu kláštornú školu. 24. septembra dav zložený prevažne zo žien žiadal vysvetlenie pred ONV. Hoci tam fámu popreli, dav sa hrnul brániť školu. Medzitým sa rozšírila ďalšia fáma, že židovský lekár Berger v škole zabíja deti otrávenou očkovacou látkou.

Napriek protestom učiteliek dav vtrhol do školy, vyvliekol lekára a na ulici ho zbil. Davová psychóza sa rozšírila do celého mesta, obyvatelia bili každého Žida, ktorý sa nestačil skryť. Nasledovalo rabovanie, do mesta prichádzali aj ľudia z okolitých dedín.

Pred 2. svetovou vojnou žilo v Topoľčanoch 3200 Židov, tvorili jednu tretinu obyvateľstva. Po vojne sa ich do mesta vrátilo 550. Po šoku z pogromu neostal v Topoľčanoch ani jeden - také sú záverečné slová z dokumentu.

Klíčová slova

Dušan Hudec

Facebook skupina
Kontakt: education@terezinstudies.cz
CC Uveďte autora-Neužívejte komerčně 3.0 Česko (CC BY-NC 3.0)
Institut Terezínské Iniciativy Židovské Museum v Praze
Naši nebo cizí Evropa pro občany anne frank house Joods Humanitair Fonds Claims Conference
Nadační fond obětem Holocaustu Investice do rozvoje vzdělávání
Nux s.r.o.